Club Tattoo interview s Chesterom Benningtonom

Robert Brink

Etnies.com

1.časť

RB: Tak, chcem sa len vrátiť k histórii tvojho a Seanovho priateľstva a k tomu, ako to všetko začalo.

CB: Nuž, Sean vlastne stretol – hral som v garáži môjho kamaráta, s nimi a, tak sme džemovali. A bol tam ešte jeden chalan s ktorým sme hrávali, [nezrozumiteľné 3:39], bicie, takže sme tam raz za čas chodili, potulovali sa a hrali coversongy a také veci. Jeho brat bol v kapele, miestnej, a začínali novú kapelu, a pozvali ma, aby som sa zastavil a zaspieval si–na konkurze do kapely. A tak som si pomyslel, že je to dosť super. A tak som sa tam stavil a zúčastnil sa toho konkurzu, a stalo ba, že Sean nakoniec hral na bicie. Boli sme ešte stále na strednej škole; Sean bol o pár ročníkov vyššie. No v každom prípade sme boli z odlišných častí mesta. V podstate, keď poviete Phoenix, myslíte tým Phoenix, Scottsdale, Glenade (smeje sa), vieš, Tempe, Mesa – v zásade to všetko je Phoenix. Nechodili sme na tie isté stredné ani nič také. A stalo sa to, že ma vzali do kapely, ale nevzali chalana, ktorý ma tam vlastne zavolal, už nech pre akýkoľvek dôvod. A tak sme založili kapelu a stali sa tak priateľmi. Sean sa mi stal akoby starším bratom a vždy sme sa stretávali, a brali ma na párty, a bolo to dosť super. . . držali ma ďalej od čo najviac problémov.

RB: Takže potom ste spolu chvíľu boli v kapele?

CB: Boli sme v kapele; boli sme spolu v Grey Daze veľa rokov. V tej kapele sme boli asi od času, keď som mal 15., až kým som nemal takmer 22 – takže, asi 7 rokov alebo tak nejak.

RB: Takže si mal 22 keď. . .

CB: V tom čase sme sa rozpadli, áno.

RB: A potom prišli Linkin Park?

CB: Počas toho roku asi – bol to rok, možno pár mesiacov alebo koľko – sme spolu nehrali. A dostal som kopu balíčkov od rôznych kapiel z celej krajiny. Nemal som poňatia, že si to niekto vôbec všíma (smeje sa), niekto iný než ľudia z našej miestnej oblasti. Stretol som pár ľudí, ktorých sme poznali z právnej oblasti týchto vecí, ktorí sa snažili získať pre Grey [Daze] zmluvu, a on sa stretol s tým chalanom v Texase, v SXSW. A ten chalan hovoril s jednou kapelou, ktorá potrebovala speváka a mala skvelý potenciál, ale proste nemohla nájsť toho správneho chlapíka. Hovorí, „Kámo, poznám jedného chalana, ktorý by bol na to perfektný, ak by mal záujem.“ Takže mi poslali balíček, bolo to vlastne na moje 23.narodeniny, a nahrali demo. Tá kapela sa v tom čase volala Xero. Dostal som to a v priebehu dvoch alebo troch dní, vieš, šiel som a nahral demo na moje narodeniny, čo bola sobota. Na ďalší deň som zavolal chlapíkovi, ktorý zastupoval Xero a povedal, „Môžem sa staviť?“ a zahral mu demo cez telefón. Povedal, „No, kedy tu môžeš prísť?“ Takže v pondelok som o 9:00 bol v LA pred Zomba Music Publishing.

RB: Takže si si dal prestávku od Clubu Tattoo, akože obchody Club Tattoo sa otvárali...

CB: V podstate som si dal prestávku od všetkého v Arizone. Sústredil som sa len na hudbu. A nič sa nedialo, až keď pred asi štyrmi rokmi Sean hovorí „Chcem to rozšíriť a fakt nemám záujem o partnera, ale chcem pracovať s tebou.“ Takže sme v podstate začali spolu rozširovať obchod a otvárať ďalšie štúdia. A odvtedy sa to nejak stupňovalo. Obchod bol vždy naozaj dobre rešpektovaný a v tetovacom svete má dobrú reputáciu. A chceli sme ten obchod akosi povýšiť. Naším cieľom bolo urobiť z toho odvetný štandard, v podstate, toho ako by veci mali fungovať: to ako zaobchádzame so svojimi klientmi; a ako zaobchádzame s našimi zamestnancami. A chceli sme sa o to podeliť s čo najviac ľuďmi. Takže. . . svetová nadvláda je cieľom. (smeje sa)

RB: Chcel som povedať, že si sa k tomu vrátil po publicite Linkin Park a chcel som sa ťa spýtať, si tak zaneprázdnený, okolo teba sa toho toľko deje, čo je na tom Clube Tattoo ešte okrem toho, že si Seanov kamarát. Čo v tebe udržuje záujem a vášeň pre neho?

CB: Nuž, vždy som mal slabosť pre toto miesto, vieš; pomáhal som maľovať steny. Tento konkrétny obchod sa tak rozvinul odkedy sme prvýkrát otvorili dvere. Chcem tým povedať, že odvtedy prešiel asi 50 kozmetickými úpravami a rozšíril sa. V skutočnosti som rád, že som súčasťou niečoho, čo je súčasťou môjho rodiska a angažuje ma, a Sean a ja – nefungovalo nám to hudobne, ale pracujeme spolu a sme kreatívni. Milujem umenie a tetovanie, a telové umenie je pravdepodobne na vrchole môjho zoznamu, pokiaľ ide o umelecké vyjadrenie. Myslím si, že umelci vo svete tetovaní sú jedni z najlepších a jedni z najinovačnejších, jednoducho kvôli médiu ktoré musia používať, na ktoré umiestňujú svoje výtvory. Technológia pre tetovanie sa veľmi vyvinula a rôzne farby – a na tele môžeš robiť doslova hocičo a je to tam navždy. A tá osoba – je to jedinečné, pretože tá osoba, je to ich; a berú si to so sebou. Zatiaľ čo pri maľbách to môžeš predávať z generácie na generáciu. Takže je to naozaj úžasná, osobná, jedinečná skúsenosť, a nejak tak podobne to bolo tiež s hudbou. Takže z toho máš pocit, akoby to bolo prirodzené, chápeš? Nebolo to proste len kvôli tomu, že Sean je môj kamarát. Pomáha to, ale je to niečo, čoho som vždy chcel byť súčasťou. Dokonca aj keď sme otvorili prvý obchod, chcel som byť toho súčasťou a bolo super, že som mohol byť.

RB: Takže toto bol prvý obchod?

CB: Toto je v skutočnosti prvý obchod.

RB: Takže ste ho postavili vlastnými rukami, pomáhal si?

CB: Pomáhal som, áno, my – toto miesto, kde teraz sme, zvyklo byť súčasťou obchodu s tričkami, s plagátmi a vecami pre kapely, niečo ako Hot Topic, vieš? A pôvodný obchod – kde sa robia všetky tetovania, ktorý je vedľa – zvykol byť solárium. Takže sme si mysleli, že to bude skvelé miesto pre náš obchod, pretože umelci môžu pracovať mimo boxov, ktoré sú osobné, ale ak chceš, môžeš zavrieť dvere. Vieš keď sa žena necháva tetovať na istých miestach, nechceš pred všetkými pretŕčať svoj zadok. A bolo to super, ísť sem hore busom, chvíľu zostať v obchode, potom ísť na skúšku a koncerty. Veľa sme hrávali vedľa a po čase sa obchod začal rozrastať a mali sme šancu toto miesto prevziať. A tak sme zvalili steny a rozšírili sa.

RB: Predstavoval si si, že to bude také úspešné? Myslím vtedy?

CB: Vždy to bolo naším cieľom, ale ak by si pred 15 rokmi povedal, „Budeš vlastniť tetovacie štúdio v Arizone a bude to vlastne veľmi dobrý biznis,“ naši rodičia a všetci, pravdepodobne vrátane nás, by na to povedali, „Áno, jasné, hovor si, čo chceš.“ Myslím, že ľudia vo všeobecnosti nevidia tetovací biznis ako veľmi výnosné podnikanie, ale to naozaj je. Chcem tým povedať, ak ba zamyslíš nad tým, koľko ľudí dnes má tetovanie, budeš asi prekvapený. Je to obrovská hŕba ľudí a je to súčasťou mnohých scén – hudobnej, športovej, umeleckej scény – a všetci od vedúcich pracovníkov až k mladým punkerom.

RB: Ako prišlo k spolupráci s etnies, a do miery do akej si zainteresovaný, čo robí z etnies hodných spolupráce?

CB: No, dôvod prečo sme boli privedení k etnies, v prvom rade, bol ten, že je to spoločnosť, ktorá vznikla presne tým istým spôsobom ako Club Tattoo: so snom a vreckom peňazí a nadšením. Vieš, Pierre [Senizergues] vložil celý svoj život do etnies a Sole Technology, a je to tak trochu bláznivé, ale to sú typy ľudí, s ktorými sme chceli pracovať – ľudia ktorí rozumejú tomu, čo to stojí, koľko oddanosti to stojí, že sú napojení na ľudí, o ktorých sa starajú. V mnohých ohľadoch sme si veľmi podobní. Takže sme mali pocit, že to bude naozaj dobré spojenie, obzvlášť po tom, ako sme sa s každým z vedenia etnies stretli, akí boli nadšení. Bolo to naozaj super byť súčasťou spoločnosti, ktorá akosi, vidieť ako spoločnosť funguje - Hoci sú v omnoho väčšom rozsahu ako je Club Tattoo, je tam veľmi rodine orientovaná atmosféra. Bolo to proste super, mal si pocit, že je to tá správna voľba. Nechceli sme spolupracovať s hocikým, kto bol príliš korporačný, alebo musieť skákať ako niekto píska. Nemali by sme z toho dobrý pocit.

RB: Toto je trochu zákerná otázka, ale mal si etnies, keď si bol mladší?

CB: Mal, áno. Keď som vyrastal, skejtoval som a nikdy som nebol až tak dobrý, ale pár rokov som až prekvapoval sám seba a chytal som vzduch na polovičných rúrach a tak. Hovoril som si, „A sakra!“ Zakaždým keď som to urobil som bol ako, „Nemôžem uveriť tomu, že som to práve urobil.“ Je to trochu šialené, ale nemôžem si celkom spomenúť, kedy prišli etnies na scénu, keď som vyrastal. Bol malý výber, obzvlášť tu v Arizone. Keď sa tu niečo dostalo, niečo čo si mohol nosiť bez toho, aby ti to zničilo vrchnú stranu chodidla – to bol vždy veľký problém, vieš – obnosil si ich, pretože si tak často robil ollie. A keď si sa snažil a urobil nejaký šialený trik a doska ti rozsekla skurvenú nohu v polovici. To bolo super, to si pamätám.

RB: Takže z návrhov topánok Clubu Tattoo, ktorý je tvoj najobľúbenejší?

CB: To akosi závisí na mojej nálade. Myslím, že ak sa chcem cítiť veselo, alebo mám na sebe hlavne čiernu, pridal by som trocha láskavosti a dal si tie, do ktorých sa dá vkĺznuť. Ale inak myslím, že mám najradšej Bernie’s.

2.časť

RB: Akú máš rolu v Clube Tattoo, možno nie je na každodennom poriadku, ale akú máš rolu?

CB: No, pravdepodobne som do neho viac zapojený než som si kedy predstavoval, že budem. Je to zaujímavé. Kvôli úspechu mojej kapely mám možnosť zvyšovať záujem o Club Tattoo spôsobmi, ktoré pritiahnú viac ľudí a mať väčší vplyv než keby Sean alebo Thora zavolali Rolling Stone a povedali, „Chceme, aby ste napísali článok o Clube Tattoo.“ Oni by na to pravdepodobne reagovali, „Dobre, ako chcete.“ Nechcem brať nič z toho, čo Club Tattoo urobil – v tetovacom odvetví môžeme zavolať hociktorému časopisu o tetovaniach a povedať, „Máme pre vás príbeh, ak máte záujem,“ a oni by prišli a napísali článok o Clube Tattoo. Ale ja cestujem po celom svete, hovorím s množstvom rôznych ľudí a mám možnosť prezentovať značku ľuďom mimo nášho regiónu. A to je jedna z vecí, ktoré robím. Ďalšia vec je, že mám veľa skúseností z marketingovej oblasti, kvôli skupine. Dosť sme sa naučili ako sa udržať v kontakte s ľuďmi, na ktorých sa chceš zamerať. Je trochu bláznivé hovoriť o kapelách alebo klientoch týmto spôsobom, ale je to potrebné. A taktiež sa dosť podieľam na designe, vedel som že [Jed? 19:50] vedel/a čo asi chcem vidieť a že [Brodie? 19:55] a zvyšok tímu rozdhujeme, aký design sa nám páči najviac. Čo sa týka samotného oblečenia, nemám čas na to, aby som si na to sadol a vytváral grafiku, ale mám veľký vplyv na to, ako oblečenie vyzerá.

RB: Pravdepodobne som sa toto mal spýtať, keď sme sa bavili o histórii, ale keď Sean prišiel s tým nápadom na Club Tattoo, pred 12 rokmi, reagoval si ako, „Oh, to je šialené,“ alebo skôr ako, „To nebude fungovať,“ alebo ako, „Poďme do toho!“

CB: V skutočnosti som bol prekvapený, pretože som si vždy myslel, že Sean bude robiť niečo v obchode, pretože bol veľmi obchodne zmýšľajúci človek. Ale bolo zvláštne, že sa rozhodol otvoriť tetovací salón, pretože ani jeden z nás žiadne tetovania nemal. Vtedy sme o tom nemali ani poňatia, aspoň čo si pamätám. Zdalo sa to ako veľký risk, ale ja som povedal, „Skurvene super! Tetovania sú skvelé a teraz mám kam ísť.“ (Smeje sa) Ale, áno, zdalo sa mi to zaujímavé, pretože to nebolo niečo, čo by som si bol myslel, že urobí. A teraz vidím, že je to Seanov život a Thorin život, dýchajú tu 24 hodín denne a ukazuje sa, že je pravdepodobne jeden z najlepších v obchodnej stránke v tetovacom podnikaní. Vie ako na to. Je to talent.

RB: Čo Sean a Thora ako pár? Ako ich vidíš, ako by si ich opísal, alebo aký pohľad na nich je ako na pár?

CB: Sú fakt skvelí, tvoria spolu naozaj úžasný pár. Hodia sa k sebe, a dobre riadia toto miesto. Obaja Clubu Tattoo prinášajú rôzne veci, ale spolu, sú dosť zábavní. Je dosť super sa s nimi stretávať. Thora je číslo.

RB: Thora je príma?

CB: Áno, to je. Je to petarda; jednu by ti vrazila. A usmiala sa. (Nahlas sa smeje)

RB: Koľko tvojich tetovaní urobili ľudia z Clubu Tattoo?

CB: Povedal by som, že 70% mojich prác bolo urobených prostredníctvom Clubu Tattoo. Niektoré kúsky urobili – niektoré kúsky boli urobené na Floride; niektoré v Írsku; niektoré v Kalifornii, ale väčšina mojich prác bola urobená umelcami, ktorí pracovali v Clube Tattoo.

RB: Stále ťa baví dávať si tetovania? Alebo si si už v poslednom čase veľa tetovaní urobiť nedal?

CB: No vlastne som si ich dal veľa – ten kúsok, čo mám vzadu – dal som si na chvíľu pauzu, pretože veľa vecí mi urobili veľmi rýchlo, a človeče, to vzadu je brutálne. Chcem tým povedať, všetky bolia, nebudem klamať a nebudem tvrďas a hovoriť „Oh, táto vôbec nebolela.“ Ale niektoré miesta bolia viac ako iné (chechtá sa). Ale mám ten kúsok vzadu, a práve som si dal vyfarbiť jedného draka – väčšinu z neho – takže zostáva pravdepodobne ešte 20 hodín práce. A keď to bude hotové, mám ešte nejakú ďalšiu kožu, ktorá by mala byť vymaľovaná, a chcem si zaplniť celé ruky, a ešte niečo tu a tam. Na hrudi mám jeden kúsok, na ktorý chcem naviazať, trochu práce aby som si mohol dať tetovaciu tortu (smeje sa). A mám tetovanie na nohách, vieš. Budem pokračovať až kým nebudem mať pocit, že už stačí. Som tomu tak oddaný, že toto bude cesta na celý život.

RB: Dobre. Bavili sme sa o tých skorších časoch, predtým ako sa spustili kamery, ale asi za šesť týždňov výjde nový album Linkin Park, -

CB: Výjde 15.mája.

RB: Takže si viem predstaviť, že to budeš mať dosť hektické?

CB: Áno, kámo, to už je teraz, je to dosť šialené!

RB: Myslel som si, že by si nás tým mohol trochu previesť. Predtým si mi hovoril, čo všetko vlastne robíte.

CB: Áno, posledných pár týždňov sme dokončovali mixovanie albumu a nahrávali vzorový záznam a začali sme robiť všetky tie rozhovory a tak, a myslím, že len za minulý týždeň sme urobili 70 medzinárodných rozhovorov. Išli sme do New Yorku a uviedli tam na trh topánky, taktiež, a potom sa vrátili a celý týždeň som robil rozhovory, každý deň, a teraz som tu a robím tento photoshoot. Zajtra mám voľno, ale mám naplánované telefónne interviewá, a potom v nedeľu odchádzam do Juhovýchodnej Ázie a budem preč 10 dní, robiť tam promo a rozhovory. A potom sa vrátim späť a od 22.apríla začnem koncertovať. A potom sa vrátime, pôjdeme na Bamboozle Festival, Saturday Night Live, to je na Východnom Pobreží. A potom Jimmy Kimmel a Weenie Roast v LA, a potom odchádzame do Európy na mesiac na všetky veľké európske festivaly. A budeme robiť aj iné koncerty, ako ten s Pearl Jam, ktoré nie sú festivaly, a potom spúšťame letné turné (chichoce sa) v US, a potom sa pravdepodobne aj tak vrátime do Európy alebo do Juhovýchodnej Ázie. A potom sa vrátime, na Vianoce. . . (smeje sa) a pôjdeme späť tak rýchlo, ako sa bude dať, pravdepodobne, späť do, závisí to na tom, či pôjdeme do Juhovýchodnej Ázie, možno pôjdeme do Austrálie, a budúci rok v tomto čase chceme ísť do Južnej Ameriky, Južnej Afriky. Ja už som v budúcom roku (smeje sa) takže toto bude trvať najbližšie dva alebo tri roky.

RB: Áno, práve som sa chcel spýtať. . .

CB: Taktiež uvádzame na trh radu oblečenia, prémiovú radu oblečenia, v Clube Tattoo, máme prémiovú radu oblečenia s názvom VE’CEL, ktorú spúšťame v auguste, takže budem koncertovať a cez voľné dni, medzi koncertmi, budem lietať medzi tým a tým miestom, tak aby sme mohli to oblečenie uviesť, čo je trochu ako „Psht [podobný zvuk 27:06].“

RB: Takže vydanie – odhliadnime teraz od nahrávania – vydanie albumu, vrátane turné a propagácie sa stáva takým trojročným záväzkom?

CB: Oh, áno, áno. Veľa kapiel vyrazí, taký priemerný cyklus trvá asi rok a pól. A naše cykly trvajú asi dva a vtedy sme sa vždy zastavili, pretože sme mali pocit, že sa musíme vrátiť a urobiť album. Ale myslím, že to bolo vždy maximum. Zdalo sa akoby zakaždým, keď sme sa zastavili, boli sme na vrchole turné, takže si myslím, že by sme ho mohli posunúť na tri roky.

RB: Takže ste chvíľu mali niečo ako prestávku.

CB: Správne.

RB: Medzi albumami a neviemčím bola najdlhšia medzera.

CB: Správne. . .áno, a ja mám album, ktorý budem dokončovať, kým budeme na turné.

RB: Ďalší od Linkin Park?

CB: No, ten budeme robiť tiež, ale ja mám ďalšiu kapelu s názvom Dead by Sunrise.

RB: Oh, okay.

CB: Je to niečo ako moje sólo, myslím, že to môžete považovať za sólovú vec, ale ja sa na to radšej pozerám ako na kapelu, pretože to robíme všetci spolu; presne takým istým spôsobom, ako to robíme v Linkin Park. Mám tam takú malú diktatúru, ale nie v takej miere v akej je v Linkin Park demokracia, viac to tam vediem. Ale to budem dokončovať tiež, takže keď príde album LP, budem pravdepodobne vydávať aj tento a budem musieť robiť turné aj s ním.

RB: Práve mi svitlo, nehrali Bucket of Weenies na GVR? Bola to tvoja kapela?

CB: Áno, minulý rok sme hrali na GVR. Alebo rok predtým.

RB: Áno, ’05. Takže pri tej všetkej práci, záväzku že nebudeš mať deň voľna alebo ani hodinu sám pre seba, keď sa veci upokoja, začneš sa v istom zmysle nudiť? Alebo znecitlivieš na relaxáciu alebo si to užívaš?

CB: Nie, je to zaujímavé. Väčšinu času mám pocit, že na niečo zabúdam a že by som niečo mal robiť a ak to neurobím stane sa niečo naozaj zlé. Takže som taký znepokojený, niečo ako „na čo zabúdam?“ alebo „čo mi zasa ulieta?“ Ale sú časy, kedy si uvedomím, že aj keď na niečo zabúdam, nejako to potrebujem, pretože ak nie, potom . . . Rád robím to, čo robím a všetky tie veci, do ktorých som zapojený ma bavia, a nikdy sa nechcem dostať do postavenia, kedy si budem hovoriť, premýšľať, „Do čoho som sa to sakra dostal?“ (Smeje sa)

3.časť

RB: Koľko rokov má tvoj, je to syn, máš syna?

CB: Áno, mám štyroch chlapcov.

RB: Štyroch chlapcov.

CB: Mám vrh detí!

RB: Koľko má najstarší a najmladší?

CB: Môj najstarší má 11 a jeho brat bude mať v novembri 10. A mám 5-ročného a môjmu najmladšiemu bol práve jeden rok, pred pár týždňami.

RB: Takže popri tomto všetko, teda pri hudobnej kariére, tým že si rockstar, a všetko, ako to ovplyvnilo otcovstvo, pokiaľ ide o to, či tvoriť hudbu alebo . . .

CB: Nie myslím si, že ja som to vyriešil veľmi dobre. Zistil som, že som nikdy nebol najlepší otec, chápeš? Moje deti ma milujú, ja milujem moje deti, ale realita je taká, že moja kariéra bola vždy na dlhý čas v popredí. A tak som to nejako tak vyriešil, to ako balansovať medzi tým, že si otec a že riadiš spoločnosť, a snažíš sa vytvoriť nové spoločnosti, a . . . Mám ďalšiu spoločnosť s názvom Level 7, čo je hudobná a technologicky založená spoločnosť, ľudia o nej začnú počúvať až za pár rokov, ale na tom bolo tiež veľa práce, vybudovať ju, najať ľudí na taký typ vecí. Takže na tom bolo tiež veľa práce. Ale je to zaujímavé, pretože som nejako prišiel na to, ako to robiť všetko dokopy. Neviem kedy presne sa to stalo, ale strávil som viac času so svojimi deťmi než kedykoľvek predtým. Som ženatý, som so svojou ženou niečo cez dva roky. Pred pár rokmi som sa rozviedol, ale bolo to zaujímavé, pretože teraz trávim s každým viac času. Akože som strávil viac času s mojou kapelou, strávil som viac času s mojou ženou, strávil viac času s mojimi deťmi a strávil viac času pracovaním.

RB: Prišiel si na to, ako to vyrovnávať?

CB: Je to naozaj divné, človeče, neviem kedy to začalo fungovať, ale nejako všetky tie hlúposti. . .

RB: To je dobré.

CB: (Smeje sa) Nebudem môcť napísať akýkoľvek druh svojpomocnej knihy, hovoriť iným ako to majú robiť. . .

RB: Požiadal som Seana a Thoru, aby mi povedali nejakú dobrú historku o Chesterovi, nejakú vtipnú, a oni mi povedali o koncerte RJ Reynolds *(viď dolu).

CB: Oh, človeče, to bolo úžasné!

RB: To bola skvelá historka, takže by som teraz chcel požiadať teba, či nemáš nejakú dobrú, zábavnú historku o Seanovi a Thore alebo. . .

CB: Nuž, Thora je strašne skvelá keď uh, každoročne usporadúvame párty Clubu Tattoo. Začali sme asi pred piatimi rokmi, hneď po tom, ako sme začali expandovať do viacerých obchodov. Usúdili sme, že naši klienti sú machri a dali nám veľa vecí za ktoré môžeme byť vďační, takže čo tak usporiadať párty a všetkých ich pozvať. A tak sme to začali robiť každý rok a nejako sa to stupňovalo až do takej párty, na ktorú sa všetci každý rok tešia, a vystupujú nám tam kapely. Thora stresuje, človeče. Od chvíle ako začneme, človeče, je na sto míľach za hodinu. A je nervózna a potí sa a ani nevie ako a vraví, „Ako môžeš hovoriť pred všetkými tými ľuďmi?“ a je taká smiešna. A každý rok ju musím vziať nabok a nejako ju upokojiť a povedať jej, aby sa ukludnila, a že je všetko v pohode, a aby si to všetko proste užívala, a nemusí – pretože si chce byť istá, že sa každý cíti dobre, a, vieš, keď je tam 4000 ľudí, môžete sa ocitnúť v dosť hektickej pozícii. Je to ako, „Človeče, pokoj, a proste si užívaj párty.“ Ale je to naozaj skvelé. Myslím, že je to niečo, čo by si mal vidieť, aby si to ocenil, ale nervové zrútenia sú dosť pôsobivé. Pretože ona to nerobí, zvláda veci dosť dobre, väčšinu času. A Sean, kámo, je tak veľa historiek so Seanom . . . jedna keď sme ešte boli v Grey Daze. A mali sme koncert a photoshoot. Photoshoot a koncert v San Diego. V tom čase sme nemuseli koncertovať. Ale šli sme a urobili ten photoshoot a skončili sme tým, že sme zostali hore cez noc, a vtedy som bol ženatý s mojou ex-manželkou, a bolo to dosť čerstvé manželstvo. A tak Shean a ja sme boli v jednej posteli. A Shean mal riadne dlhé vlasy, ako naozaj dlhé, ako až po zadok dlhé, a tak som sa ráno zobudil, a bol som takto ovinutý okolo Seana. (ukazuje objatie) A on na to, „Čo do pekla to robíš, človeče?!“ A ja na to, „Uhhh, nič!“

RB: Ako sa ti podarilo z toho dostať?

CB: Proste len nejak tak, „Uhhh, nič!“

RB: A všetko v pohode?

CB: Áno, dúfaš, že ti z nohavíc nevisela baterka alebo niečo podobné, ale, bolo to riadne trápne, kámo. To bola dobrá historka so Seanom. Kiež by som si vedel spomenúť na ešte lepšiu. . .

RB: To je ako scéna v Planes, Trains and Automobiles.

CB: Tá scéna s „nemravným vankúšom“? Áno, bolo to dosť podobné. Bol to náš vlastný malý „nemravný vankúš“. Kámo, je tak veľa historiek, väčšina z nich je kompromitujúca, takže do nich nebudem zachádzať. (Smeje sa)

RB: To je férové. Niekde som čítal, že myslím, Sean alebo niekto povedal, že tu chodia svorky ľudí, aby si dali rovnaké tetovania ako máš ty, tie na tvojich zápästiach. . .

CB: (Smeje sa) Áno. . .

RB: Len ma zaujímalo, aký máš z toho pocit, lichotí ti to?

CB: Nuž, imitácia je jedna z najvyšších foriem lichotenia; je to kompliment. Ale súčasne, je veľa ľudí, ktorí majú plamene na zápästiach, nie je to tak, že ja som bol prvý chalan, ktorý si dal plamene na ruky. Ale konkrétne som, ako, šiel som k takému chlapíkovi, ktorý bol naozaj dobrý v hot rod-ových veciach a povedal som mu, aby ich urobil tak, aby boli jedinečné a fakt super, aby nevyzerali ako drobné plamene alebo klanová vec. On na to, „V pohode, kámo, pracoval som na týchto nových!“ A on naozaj pracoval na novom plameňovom štýle a hovorí, „Urobím ti tie!“ tak ich nakreslil, a ja na to, „Úžasné!“ A páčilo sa mi ako boli naozaj dlhé a akoby sa mihali na mojej ruke, a nevyzerali ako typické plamene, a to sa mi na tom páčilo. Takže keď vidím decká ako prídu a povedia, „Človeče, dal som si urobiť tvoje plamene!“ Hovorím na to, „Aaaah!“ Už viac nie sú moje, teraz sú akoby niekoho iného. Ale, vieš, to je tiež súčasťou sveta tetovaní, uvidíš niečo, čo sa ti páči a pôjdeš, „Kámo, to sa mi páči. To chcem.“ Chápeš? Je to, je to super, človeče, nikto nebude nikdy mať presne také ako mám ja. To je super.

RB: Pýtal som sa Seana a Thory, ktoré bolo tvoje prvé tetovanie, ktoré je tvoje najobľúbenejšie a či máč nejaké ktoré ľutuješ alebo sa na ňom smeješ?

CB: Moje prvé tetovanie zahŕňa dve z týchto vecí. Prvé tetovanie som si dal v 18, a bolo tam dievča, ktoré tam pracovalo a považoval som ju za strašne sexi. Mala také vymakané telo a potetované od krku až dolu ku chodidlám; akoby každý jeden kúsok jej tela bol potetovaný. A mal som ju za bohyňu, takže som povedal, „Chcem, aby ma tetovala.“ A tak mi urobila toto tetovanie tuto; sú to Ryby. A povedal som, „Chcem takéto Ryby,“ a potom my pokreslila štvrtinu ruky. Ide to od tade až tuto hore. Je to trochu šialené. Takže ja na to, „V pohode.“ A mala naozaj silné ruky; nebola to najlepšia skúsenosť. A nakreslila tieto malé mimozemské tváre – skúsim si vyhrnúť rukáv. Nakreslila tieto malé mimozemské tváre na ryby, vidíš to? Je to ako, je to trochu, vyzerá to ako dievča, nie?

RB: Uh huh. . .

CB: Áno. Takže, pochopiteľne, bol som nadšený, pretože som mal pocit, akoby som bol drsnejší alebo niečo také, nechal som si to urobiť, ale nie je to drsné tetovanie, chápeš? A potom prestala, nedokončila to, pretože urobila len obrysy a prestala, zaplatil som jej za celú vec, a tak nakoniec – Seanov bratranec tam pracuje a on mi to nakoniec vyfarbil. Bolo to proste. . . bolo to ako nočná mora.

RB: Takže to bolo prvé a to ktoré ľutuješ?

CB: A to čo najviac ľutujem.

RB: A čo tvoje najobľúbenejšie?

CB: To je ťažké povedať, pretože to čo mám na chrbte je pravdepodobne najzložitejšie a je tam tak veľa toho, čo milujem. Ale myslím, že sa mi najviac páčia moje lakte. Milujem, je to tradičnejší kúsok, ale akoby vyrobený v netradičnom štýle, čo sa mi na tom naozaj páči. A môj pirát. Myslím, že detail na jeho tvári je proste úchvatný. Ale od tohto tetovania som sa rozhodol nedávať si tetovania, ktoré pre mňa nič neznamenajú. Chápeš, iní ľudia si môžu myslieť, že sú o ničom, ale, nakreslil som koi na tejto ruke, čo bola taká špeciálna vec. Bol som na seba dosť hrdý, že som ju nakreslil. Tu mám tetovanie Hybrid Theory, z obalu. Na tejto strane mám draka, ten je dosť super, a môj chrbát, myslím si. . .milujem ho, je to super. A cez hruď mám taký znak, na ktorom sú moje iniciálky, iniciálky mojej manželky a pod tým iniciálky mojich chlapcov. A je to priamo na mojom srdci; Myslím, že to je ten najsentimentálnejší kúsok. Milujem ho. Je naozaj jednoduchý, nie je na ňom žiadna farba; je len čierno-biely. Znamená pre mňa veľa. . .

RB: Dobre. . .Toto je posledná otázka. Mimo všetkých tých projektov, na ktorých robíš, kapela, oblečenie, Club Tattoo, Linkin Park. . .čím takým, čo ľudia možno nevedia, sa ešte zaoberáš? Alebo možno v budúcnosti, keď všetky tie veci skončia, je tu niečo, čo by si chcel dosiahnuť? Ako keď Sean povedal, že by chcel byť pilotom. . .

CB: Áno. . .Pracujem na spoločnosti s názvom Level 7 a naším cieľom je kompletne zmeniť spôsob, akým funguje hudobný priemysel. A fakt nemôžem – kiež by som vám mohol povedať viac, ale nemôžem. Mojím cieľom, dosiahol som už všetko, čo som kedy chcel, s Linkin Park som toho dosiahol viac, ako som si kedy mohol predstavovať, chápeš? A robíme veci, ktoré ma proste dostávajú. Ale chcem na tom mať podiel; Chcem byť známy ako niekto, kto pozitívnym spôsobom prispel každému v tomto biznise, kto pomohol vrátiť umelcom kontrolu nad ich kariérami. A vrátiť silu späť do rúk fanúšikov a rúk umelcov, skôr než do rúk nejakého skurveného chlapíka, ktorý ani nevie ako napísať song. Myslím, že ľudia ktorí tento biznis robia možným, umelci a fanúšikovia, sú tí ktorých si dostatočne nevážia. A naozaj sa chcem posnažiť a pomôcť, a snažiť sa to zmeniť, a snáď s tým, čo robíme v Level 7, budeme schopní to dosiahnuť.

*Z rozhovoru so Seanom a Thorou:

RB: Možno by ste mi mohli povedať nejakú vtipnú historku s Chesterom...

TD: (smeje sa) ...Koľko času máte?... (smeje sa)

RB: Máme veľa času...

SD: Poviem vám vtipnú historku o Chesterovi. Práve ma napadla tá najlepšia. Chester a ja hráme tiež v kapele s názvom (nezrozumiteľne)...

TD: (Preruší hlasným smiechom)...áno...

SD: ...hrali sme (hovoria jeden cez druhého...nezrozumiteľné)

minulý rok a bol to jeden z našich prvých koncertov a šli sme na malé, malo to byť mesačné turné, na ktoré nás najali RJ Reynolds...aby sme šli a hrali na všetkých ich korporačných párty po celých Spojených Štátoch a na našom úplne prvom koncerte, hrali sme v Albuquerque. Bolo to celé – na pódium nás uviedol sám Ron Jeremy – a malo to byť celé ako Vegas-goes-Porn (pozn. to som nepochopila)...

TD: (Prerušuje Seana) Prepáč ale...neviem o tej časti s Ronom Jeremym a neviem o ...

SD: Ani my sme to nevedeli, kým sme tam neprišli...

TD & SD: (Nezrozumiteľne hovoria jeden cez druhého)

SD: ...A prišli sme tam a hrali sme pred...neviem...tisícpäťsto, dvetisícpäťsto ľuďmi, nejak tak a Chester...vtedy pil...takže na pódiu bol dosť veselý a tak sme hrali a asi po šiestich, siedmych songoch zdvihol fľašu Jack Deniel’s...mal cigaretu v jednej ruke a fľašu Jacka Daniel’s-a v druhej–-bacha, sme na párty RJ Reynolds; bola to cigaretová párty – výjde na pódium a hovorí, „Hej, bavíte sa všetci?“ a bola na to taká chabá odpoveď a on hovorí, „Dobre vy skurvenci, aké to je dostávať rakovinu pľúc a cirhózu pečene?“ A to bolo ako...bol by si počul spadnúť aj špendlík.

RB: (Smeje sa)

SD: Vypli nás z prúdu, z niekadiaľ vybehla ochranka. Proste sa zjavili, všetkých nás chňapli, eskortovali z pódia. Zo zadnej uličky vyšli traja právnici s našou zmluvou, upozornili nás na 52 bodov, ktoré sme porušili a za to, že sme povedali slovo rakovina nás z turné RJ Reynolds vyhodili. Takže mne to prišlo ako najvtipnejšia vec na svete a on bol tak naštvaný, pretože sme prišli o kopu peňazí a ja si myslím, že to bol najpunkrockovejší moment mojej hudobnej kariéry...byť schopný povedať tabakovej spoločnosti, aby si trhli ...

RB: Áno

SD: ...Bolo to skvelé

TD: Áno, o polnoci dostávam sms-ky a počuješ ako všetci v karaváne...

SD: Ako hovoria s našimi manželkami...

TD: Hovoria so svojimi manželkami...RJ Reynolds nás zažalujú...oh môj bože...

TD & SD: (Nezrozumiteľne hovoria jeden cez druhého)

SD: ...Pripravení nás zažalovať o tri milióny dolárov ...všetky tieto blbosti...

TD: Áno, áno, bola to vyhrotená situácia...

SD: (hovorí s Thorou) Bola...bola to tá najvtipnejšia vec, akú som ho zažil nevedomky urobiť.

TD: Nevedomky...len sa snažil sa baviť...on sám pil alkohol a fajčil popri tom ako pil...

SD: (hovorí cez Thoru) Bola to cigaretová párty. V tom je celá irónia.

TD: Áno, veľmi ironické.

Preklad: wanilly