Linkin Park

Alex Gosman

Big Cheese

Keďže Linkin Park 29.júna chystajú koncert v Milton Keynes ako jediný v UK v rámci Projekt Revolution, Big Cheese vám prináša letmý pohľad na proces tvorby combackového megahitu ‘Minutes To Midnight’ pred tým ako vám v ďalšom čísle 98 prinesieme exkluzívny rozhovor s kapelou.

Hodina H

Prvá vec, ktorá vám v Los Angeles udrie do očí, je číre bohatstvo, ktoré vás obklopuje na ceste z obrovského letiska LAX do Hollywoodskych kopcov. Či sú to už multi-miliónové sídla lemujúce ulice Beverley Hills alebo lesk a glanc Sunset Strip, Mesto Anjelov viac ako len napĺňa reputáciu mesta prebytku. Pre niekoho nového je to ohromný zážitok, ale keďže sa Linkin Park pohybovali okolo týchto častí ešte pred svojím začiatkom, sú už dlho zvyknutí na život v L.A.

„Trávime tu celkom slušné množstvo času – pretože niektorí z nás žijú mimo mesta a máme tu tiež naše cvičebné štúdia,“ vysvetľuje bubeník Rob Bourdon sediac v luxusnom hoteli Sunset Marquis: „Je to skvelé miesto, keď si chcete pozrieť živú hudbu; takmer každá kapela prechádza cez LA, takže v tomto ohľade máme šťastie a je to skvelé miesto aj pre iné druhy umenia, divadlo a filmy tiež.“

Nadšenie je v tábore Linkin Park vždy vysoké, najmä kvôli faktu, že kapela práve dokončila posledné úpravy na ich treťom albume, ‘Minutes To Midnight.’ Pracovalo sa na ňom viac ako rok, napísali a nahrali ho pod dohľadom renomovaného producenta Ricka Rubina a reprezentuje významnú zmenu v zvuku kapely.

Rob: “Na tento album sme veľmi hrdí; skutočne máme pocit, že sme prekročili hranice a urobili niečo odlišné. Keď sme ho začali písať, vedeli sme, že sa chceme pustiť do veľkej výzvy a hudobne ísť na miesta, na akých sme ešte neboli. Neberte ma zle – milujeme naše predošlé albumy a sme hrdí na prácu, ktorú sme na nich urobili, ale tentokrát sme chceli vybrať nejaké kľúčové prvky, o ktorých sme si mysleli, že sú našou najväčšou silou, a nájsť nové prvky, ktoré by nám pomohli robiť hudbu odlišným spôsobom.”

“Keď sme Ricka Rubina stretli po prvýkrát, zdalo sa, že je tým najlepším, ktorý by nám to pomohol dosiahnuť – počas procesu sme napísali veľa songov, myslím že niečo medzi sto a stopäťdesiat, a bolo to veľmi nápomocné k tomu, aby sme sa pohli od nášho predchádzajúceho štýlu písania k štýlu, ktorý sme dosiahli na ‘Minutes To Midnight’. Takže áno, sme veľmi nadšení a veľmi šťastní ako kapela – a nevieme sa dočkať, kedy budú ľudia náš nový album počuť.“

Veru, ‘Minutes To Midnight’ má pripravených pár prekvapení pre tých, ktorí by mohli očakávať ďalší album v štýle tých predchádzajúcich. Najnápadnejšie je to, že na albume zreteľne chýba nu-metalový zvuk – v prvom rade nálepka, s ktorou kapela nikdy nebola spokojná, ako Rob vysvetľuje:

„Vždy sme o sebe neradi zmýšľali ako o niekom, kto je v konkrétnom žánri hudby – a preto to pre nás bolo tak frustrujúce na začiatku, keď sme vydali ‘Hybrid Theory’, pretože sme šli do zámoria a ľudia nám hovorili, že naša hudba je nu-metal. Aby som bol úprimný, robili sme si z toho trochu srandu, pretože sme nikdy predtým o termíne ‘nu-metal’ nepočuli! Ale naším cieľom vždy bolo brať rozdielne štýly hudby a miešať ich dokopy takým spôsobom, aby z toho vzniklo niečo, čo neznelo ako nič, čo urobil niekto predtým. Rozumiem tomu, že ľudia radi všeobecne kategorizujú kapely ako ‘rock’, ‘alternatíva’, alebo hocičo...ale myslím, že väčšina prvkov, ktoré spôsobili, že nás škatuľkovali ako ‘nu-metal’ sa na ‘Minutes To Midnight’ zmenila.“

Tým že sa spoznali a boli takmer neustále s Rickom Rubinom, kapela si čoskoro uvedomila že zmena v ich nahrávacom procese bude nevyhnutná k tomu, aby im pomohla objaviť nové metódy k dosiahnutiu ich zvuku.

Rob: „Všetci milujeme to, čo Rick urobil v minulosti; pracoval na takom množstve albumov s takým množstvom rôznych štýlov, takže sme boli nadšení už len z toho, že sme mali šancu ho stretnúť. Pozval nás do svojho domu, rozprávali sme sa s ním asi hodinu – a bol zapálený pre to, aby nás spoznal, pýtal sa nás na to, akú hudbu počúvame, čo nás inšpiruje a aký máme na tomto albume cieľ. Takže sme mu povedali, že nechceme urobiť album do ‘trilógie’; chceli sme zmeniť našu hudbu ako kapela, ale tak aby ľudia stále vedeli, že počúvajú Linkin Park, keď si vypočujú album.“

„Niektoré nové songy boli napísane vo veľmi skorom štádiu tvorby albumu, a niektoré neboli dokončené takmer o štrnásť mesiacov neskôr – nebol tam pevne daný proces ‘Najprv napísať, potom nahrať, potom zmixovať, potom nahrať vzorový záznam’ tak ako predtým. Vlastne prvý singel – ‘What I’ve Done’ – bol posledným songom, ktorý sa na album napísal, nahral a zmixoval, v čase keď už bola väčšina ostatných songov dlho úplne hotová.“

Sú to už takmer štyri roky, čo kapela vydala svoj predchádzajúci album ‘Meteora’; album ktorý splodil obrovské hity ako ‘Faint’, ‘Numb’ a ‘Breaking The Habit’, a upevnil status Linkin Park ako jednej z najvýznamnejších rockových kapiel modernej doby. V čase vydania album dostal zmiešané recenzie, ale spevák Chester Bennington trvá na tom, že kapela je stále hrdá na to, čo na ňom dosiahla.

„Hneď po tom ako album dokončíme, mám z neho dobrý pocit, ale po tom ako je vydaný, začnem si hovoriť ‘Oh do riti, táto časť by mohla byť lepšia, túto časť som mohol lepšie zaspievať, tu mohli byť bicie silnejšie...’ Ale potom naňho začnú ľudia reagovať a keď sa raz prestaneme starať o to, čo hovoria kritici a sústrediť sa na to, čo hovoria fanúšikovia, vtedy sa s ním konečne cítim spokojný – a tak to bolo aj pri ‘Meteore’ aj pri ‘Hybrid Theory.’ Obom sa veľmi dobre darilo a fanúšikovia ich milovali... a teraz, keď počúvam ‘Hybrid Theory’ je to ako niečo naozaj špeciálne; akoby sme dosiahli niečo naozaj jedinečné. A ‘Meteora’ to isté; obe tieto albumy sa mi páčia ešte viac, ako keď sme ich prvýkrát vydali.“

Tým že sa obe ‘Hybrid Theory’ aj ‘Meteora’ veľmi dobre predávali, povedali by ste, že Linkin Park sú viac kapelou fanúšikov ako kapelou kritikov?

Chester: “Nuž, vždy sme mali zmiešané recenzie a nikdy som tomu nerozumel, obzvlášť keď väčšina kapiel dostáva buď skvelé alebo príšerné recenzie v závislosti na tom, či sú alebo nie sú obľúbení a rešpektovaní ako kapela. Ale potom som stretol pár kritikov, ktorí mali asi 70 rokov – o hudbe písali asi polku svojho života – a povedali nám, že si o nás myslia, že sme dosť super! Takže to skutočne závisí na tom, kto váš album recenzuje, čo môže byť totálna lotéria. Môže sa dostať k niekomu, komu sa páči len soulová hudba a pravdaže oni budú kapelu ako sme my nenávidieť. Takže ja som už kritikov prestal nenávidieť, pretože vlastne o ľuďoch, ktorí recenzujú naše albumy nič neviem!”

“Reakcie fanúšikov sú vždy pravdivé a skutočné – povedia veci ako ‘Tento song sa mi veľmi nepáči, ale zvyšok albumu je peckový’; o tom čo si myslia budú úprimní, chápeš? Takže ja si viac vážim názor fanúšika ako niekoho, koho prácou je albumy recenzovať. Ak si niekto kúpi náš album preto, lebo v rádiu počul song, tak sa mu pravdepodobne náš štýl hudby páči, takže mám pocit, že jeho názor môžem brať vážnejšie.”

Tým, že spoluvokalista Mike Shinoda bol vždy neodlúčiteľnou súčasťou zvuku Linkin Park, môžu byť náhodní poslucháči veľmi prekvapení relatívnym nedostatkom rapovania na ‘Minutes To Midnight’. Avšak ten sa „z albumu nevypísal,“ ako Chester vysvetľuje:

„Mike na tomto albume spieva veľa harmónií, na asi 70% songov, a myslím, že dôvod prečo ste si to možno nevšimli je ten, že ľudia o Mikeovi veľmi nezmýšľajú ako o spevákovi – zmýšľajú o ňom ako o raperovi. Ale ak prídete na naše koncerty, uvidíte nás často spievať spolu, a taktiež občas uvidíte ako rapujem ja. Tak to vždy bolo; dvaja frontmani, dva hlasy – ale dnes používame naše hlasy odlišnými spôsobmi. A ani to nebolo úmyselné; len sa nám páčilo ako to znelo v štúdiu.“

Medzi ‘Minutes To Midnight’ a prvými dvoma albumami Linkin Park je taktiež silný kontrast čo sa týka textov; kapela sa očividne posunula inam od výkrikov o pocitoch úzkosti.

Chester: “Nuž, sme starší, takže veci vidíme o dosť inak ako pred ôsmimi alebo deviatimi rokmi. Vtedy, ak ma niečo naštvalo, moja reakcia bola odlišná od toho, aká by bola dnes!”

“Všimnite si bridge ‘One Step Closer’, to je všetko, čo potrebujete vedieť!” prerušuje Rob, vyprovokujúc hromadný smiech.

Chester: “Áno, keď sme nahrávali ‘One Step Closer’ bol som tak frustrovaný, že to bol výsledok – ako ‘Hocičo čo mi hovoríš – všetko sú to hovadiny’, pretože taký som bol nezrelý. Zatiaľ čo dnes, najtvrdšie vokály aké som urobil sú na ‘Giving Up’, a to nie je rovnaký druh hnevu. To len účinne hovorím, že už nevládzem bojovať a že je to moja vina – že som ten dôvod prečo sa veci pokazili – a to je úplne odlišná správa než je ‘Zavri hubu keď s tebou hovorím!’ Strach a hnev sú jedna a tá istá vec, ale vyjadrujeme ich odlišnými spôsobmi.”

Najväčším prekvapením na ‘Minutes To Midnight’ je nepopierateľne ‘Hands Held High’; hip-hopom inšpirovaná nahrávka pripomínajúca vedľajší projekt Mikea Shinodu Fort Minor. Obsahuje texty inšpirované súčasnou politickou situáciou na Strednom Východe a takmer hymnový orgánový zvuk v pozadí, je to najbližšie ako sa Linkin Park dostali k sociálnej kritike.

Chester: “Je to skôr pozorovanie – toho ako táto vojna ovplyvnila ľudí na všetkých stranách. Nikomu nehovoríme, čo si má myslieť, nikomu nehovoríme, aký je náš politický názor alebo na akú stranu sa postaviť, len hovoríme o tom, čo vidíme. A to je veľmi náročná vec, keď sa zaoberáš politikou. Niektoré kapely sa politikou zaoberajú veľmi dobre a páči sa mi to, čo robia, ale potom sú tu ďalšie, ktoré ti v podstate hovoria, čo si máš myslieť – a to mi fakt vadí. Povedia ti, čo robíš zle a čo si myslia, že je na svete zlé, ale sami pritom nerobia nič preto, aby to zmenili.”

“Takže na ‘Hands Held High’ sa sústredíme na vysvetľovanie pointy bez politického ovplyvňovania; chceli sme len zobraziť ľudskú stránku, z osobného hľadiska. Vo všetkých songoch, ktoré píšeme len vysvetľujeme naše osobné pocity a hľadiská – nechávame na poslucháčovi, aby naše texty pochopil tak, ako chce on.”

Hudobné trendy prichádzajú a odchádzajú a v dobe, keď boli Linkin Park preč sa v kruhoch alternatívneho rocku stalo najpopulárnejším emo. Kapely  by mohli byť jemne znepokojené svojím návratom na scénu, ale nezdá sa že by sa nejako zvlášť obávali.  

Chester: „Nad tým sme my skutočne nerozmýšľali, pretože sme sa veľmi sústredili na tvorenie albumu. Uvedomili sme si, že keď je hudba dobrá, potom sa ľuďom bude páčiť, chápeš? Nikdy sme nechceli hudobne patriť do nejakej konkrétnej veci – vždy sme chceli, aby ľudia hádali a myslím, že tým budeme počas našej kariéry najznámejší; tým že mixujeme veci dokopy spôsobom, aký ľudia neočakávajú.“

„Vkus ľudí sa mení a ľudia, ktorí našu hudbu počúvajú sa tiež zmenili – deti ktoré mali len päť rokov, keď vyšlo ‘Hybrid Theory’ sú teraz tínejdžeri! Takže ‘Hybrid Theory’ pre nich asi nič neznamená, ale môže sa im páčiť nový album. Je to ako keď bol môj starší brat na strednej, počúval Foreigner and Rush – ale keď som na strednú prišiel ja, počúval som Alice In Chains a Stone Temple Pilosts. Tak sa proste hudba vyvíja.”

Takže ako by ste sa cítili, keby ‘Minutes To Midnight’relatívne zlyhalo, čo sa týka predaja? Stále by ste za ním stáli z umeleckého uhla pohľadu?

Chester: “Myslím, že áno...Chcem tým povedať, že na to sme sa tak nejako pripravili, pretože sme veľmi vybočili od toho, ako ľudia očakávajú že budeme znieť. Ale do tohto albumu sme vložili strašne veľa energie a času; všetci milujeme každý jeden song z neho a skutočne si myslím, že toto je majstrovské dielo našej kapely. Takže ak sa mu nebude dariť, ak prepadne, potom si myslím, že by som z toho bol sklamaný – hlavne preto, že by sme museli totálne prehodnotiť to, čo robíme a to by mohlo byť devastujúce, pretože sme všetci veľmi nadšení z toho, čo teraz robíme.”

Rob: “Robíme tú istú vec, ktorú sme robili vždy, čiže tvoríme hudbu, ktorá sa nám páči a ktorú milujeme, takže si myslím, že tým, že sme ostali úprimní k sebe, naši fanúšikovia tento album ocenia. Aj tak sa celý hudobný priemysel mení; predaje albumov nie sú také ako zvykli byť, takže sa na to snažíme toľko nesústrediť. Pokiaľ sa bude naša hudba páčiť našim fanúšikom a budeme mať príležitosť koncertovať, budeme šťastní.”

Niet pochýb o tom, že toto usporiadanie by fanúšikom dokonalo sedelo, ale za tie roky mali Linkin Park pravdepodobne viac ako slušné kvantum kritikov; ako sa zdá, stali sa jednou z tých kapiel, ktoré ľudia proste milujú nenávidieť. Krátko po vydaní ‘Hybrid Theory’ sa začali šíriť klebety o tom, že kapela bola umelo vytvorená a že na koncertoch používajú playback. Kapela priznala, že v tom čase ich tieto klebety rozčuľovali, ale nebrali si ich k srdcu.

Rob: “Nuž, keď ľudia hovorili, že sme umelo vytvorení, brali sme to skôr ako kompliment, pretože sme mali pocit, že sme urobili tak veľmi dobrú prácu pri tvorbe albumu a potom šli a vystupovali. Bolo to akoby ľudia nemohli uveriť, že kopa dvadsiatníkov mohla toto dokázať celkom sama, takže prišli s tým, že to nemôže byť skutočné – že musíme byť umelo vytvorení.”

Chester: “Ale ak si myslíš, že sme nie sme skutoční, potom by si nás mal vidieť hrať naživo, pretože tam okúsite podstatu tejto kapely – hoci aj keď tu a tam netrafíme správne tóny! Pamätám si, ako som čítal komentáre od iných kapiel, ktoré hovorili veci ako ‘Je nám ľúto kapiel ako sú Linkin Park, pretože nikdy nespoznajú, aké to je hrať naživo, pretože hrajú popri nahrávkach v pozadí a takých blbostiach’. Tak po prvé: pojeb sa, pretože nás nepoznáš – a po druhé: prečo sa vo svojich rozhovoroch nesústredíš na svoju vlastnú kapelu?”

„Takže som pre tieto kapely vymyslel výzvu: prečo sa my nenaučíme ich songy, oni sa naučia naše a pôjdeme na koncert – a necháme rozhodnúť fanúšikov? [smeje sa] Pretože garantujem, že by neboli schopní dokázať to čo my a fanúšikovia by si to uvedomili tiež. Takže áno, bolo to trochu frustrujúce počúvať takéto veci, ale teraz sa na to pozeráme ako na kompliment, že si ľudia mysleli, že hráme popri kope nahrávok.”

UK okúsi materiál ‘Minutes To Midnight’ ako prvá, keď sa Linkin Park vrátia k týmto brehom – prvýkrát za tri roky – aby headlinovali sobotňajšej noci festivalu Donington Download na začiatku júna. Kapela sa na to dychtivo teší, najmä kvôli popularite a pozitívnym ohlasom, akým sa v UK vždy tešili.

Chester: „Na Download-e sme headlineovali v roku 2004, pamätám si na náš prvý koncert v UK [v London King’s College koncom roku 2000] – len taký malý koncert zadarmo, s maličkým pódiom – a uvedomujem si ako ďaleko sme sa dostali, od hrania takých malých koncertov až k headlinovaniu festivalov nad všetkými tými skvelými kapelami. Plus, európske festivaly sú omnoho lepšie ako tie v US a hoci v US sú nejaké festivaly, ktoré majú dobrú reputáciu, z európskych a UK festivalov sme sa naučili veľmi veľa pokiaľ ide o hranie dobrých setov a predvedenia dobrého vystúpenia.“

„Bola to naozaj česť, keď sme si uvedomili, že sme dokázali vyhrať nad toľkými ľuďmi. Je to taktiež veľmi pokorný zážitok, pretože vieš, že tam si len kvôli všetkým tým, ktorí sa na teba prídu pozrieť – kým si toto udržíš v hlave, myslím, že si to viac užiješ a aj tvoji fanúšikovia si to viac užijú a budú sa vracať.“

Pracuje sa aj na plánoch navštíviť miesta, na ktorých kapela ešte nikdy predtým nehrala; zážitok z ktorého sa Chester, zdá sa, raduje.

„Áno, podarí sa nám to vlastne v prvom kole; prvýkrát pôjdeme do Ruska, hrať v St. Petersburgu a v Moskve. Myslím, že to bude úžasné, pretože tam máme očividne naozaj veľa fanúšikov a nechodí tam veľa kapiel – takže si predstavujem, že to bude podobný zážitok ako keď sme boli v Malajzii a Thajsku. Pre kapely je omnoho jednoduchšie robiť turné na takýchto miestach ako to bolo, povedzme, pred pätnástimi rokmi, a decka tam sú naozaj lačné po živej hudbe, takže by to malo byť skvelé.“

„Skutočne by som vyzval ostatné kapely, aby chodili do odľahlejších miest, pretože sme mali len dobré skúsenosti a otvorilo nám to mysle ku všetkým druhom rôznych kultúr.“

Nech pochádzaš z akéhokoľvek miesta; ak si fanúšikom Linkin Park, potom niet pochýb o tom, že budeš spokojný – a viac ako len trochu prekvapený – keď si vypočuješ ‘Minutes To Midnight.’ Hodinky tikajú.

Preklad: wanilly